Čítal som o Talianovi menom Gianluca Ratt, ktorý už viac ako desať rokov putuje po Európe so svojím psom menom Shira. Ako sa často stáva, v určitom okamihu si uvedomil, že život treba zmeniť, ukončiť svoju prácu a jednoducho ísť na cestu, a to doslova. Neviem, prečo si vybral najpomalší a najdrahší spôsob dopravy (topánky), podľa môjho názoru by bolo cestovanie na bicykli oveľa zaujímavejšie. Avšak, toto nie je moja vec, ak sa človek má rád, potom to stojí za to.

1. Na začiatku svojej cesty na ostrove Sicília sa stretol so psom menom Shira. Zdá sa, že krásny husky sa stratil a bol chytený cestovateľom. Gianluca nebol proti takémuto spolucestujúcemu, len mu povedal, že ak chce zostať s ním, bude musieť veľa chodiť.
2. Odvtedy uplynulo desať rokov a sú stále spolu na ceste. Dokonca vlastnia rekord v Guinnessovej knihe, ako najdlhšia túra so psom (40 000 km). Keďže Gianluca sa nezaujíma o výhody zeme, cestujú s malými alebo žiadnymi peniazmi. Hovorí, že im cudzinci pomáhajú, ponúkajú im prenocovanie, delia sa o jedlo. Časom bol Gianluca už na cestách rozpoznaný vďaka publikáciám v tlači. Ľudia sa ich snažili vtiahnuť do domu, dať jedlo na cestu a tak ďalej.

V Európe a v Rusku boli pútnici vždy považovaní za niečo viac z tohto sveta a pomoc takejto osobe bola veľmi hodným činom. Bohužiaľ, toto sme už stratili, ale na západe som si všimol podobný postoj zo strany bežných ľudí žijúcich ďaleko od turistických centier. Nie je to tak dávno, čo Gianluca napísal knihu „Ja a Kraj“, v ktorej opisuje svoj svetonázor a rozpráva o svojich cestách. Pravdepodobne, skeptici budú viac odsudzovať Gianlucu, hovoriť, že ani rodina ani dom, že ma smutný život, pes je mučený a tak ďalej. Čo sa však týka takého výletu nebojte sa vziať svojho miláčika so sebou, určite to hravo zvládne. A kto nevie, existuje po svete mnoho hotelov, kde sa môžete ubytovať aj so svojím psíkom.